Patizón sa stal bežnou súčasťou záhrad. Má mnoho pozitívnych účinkov na ľudské telo. Poradíme vám ako na jeho pestovanie.

Čo je patizón?

Patizon (lat. Cucurbita pepo var. patissoniana) je zelenina, ktorá sa radí do kultivarov tekvice obyčajnej. Jej domovinou sú oblasti medzi Mexikom a Guatemalou.

Svojím splošteným tvarom pripomína disk. Vyskytuje sa v niekoľkých rôznych farebných variantoch – najčastejšie vo farbe bielej, svetlo zelenej a oranžovej alebo žltej. Zaobstarať by sme si ho mohli ako sezónnu zeleninu na farmárskych trhoch a počas sezóny býva tiež súčasťou stále viac obľúbených farmárskych debničiek.

Rastlina, na ktorej patizón vyrastá, sa vzhľadom nelíši od tekvice. Vytvára krík, v ktorého úžľabine listov sa objavujú kvety podobné kvetom uhorky. Z nich potom vznikajú plody diskovitého tvaru, ktoré sú na okrajoch mierne zvlnené.

Účinky patizónu

Patizón je druh zeleniny, ktorý uvítajú všetci vyznávači zdravého životného štýlu. Nielen, že ho môžeme upravovať rôznymi spôsobmi a vykúzlime tak chutné a zdravé pokrmy, navyše ponúka aj veľké množstvo telu prospešných látok. Bonusom je potom nízky obsah kalórií a sacharidov a vyšší obsah vody.

Konzumáciou patizónov vyčistíme črevá, odstránime škodliviny, podporíme trávenie a regeneráciu organizmu alebo imunitu.

Medzi telu prospešné látky patrí železo, draslík, horčík, nízky obsah sodíka, fosfor, meď, vláknina, vitamíny A, B, C, folát. Vláknina má pozitívny vplyv na redukciu hmotnosti, znižuje výskyt zápchy, pocity nadúvania a nevoľnosť. Bojuje proti ukladaniu toxínov a odpadových látok v črevách. Draslík a horčík pozitívne ovplyvňujú srdce a celú cievnu sústavu. 

Pestovanie patizónu

Patizóny môžeme pestovať výsevom alebo predpestovaním. Musíme však mať na pamäti, že tento druh zeleniny miluje teplo, je teda potrebné ho na záhon umiestniť až po skončení mrazov.

Pre rast je potrebné vybrať také miesto, kde nebude utláčať ďalšie pestované rastliny, ale pôda bude bohatá na organické látky a dusík. Pokiaľ také miesto nenájdeme, je potrebné patizónu dopriať dobre odležaný kompost alebo maštaľný hnoj. Ak nemáme ani takú možnosť, potom si zaobstaráme hnojivo určené pre plodovú zeleninu.

Priamy výsev do pôdy

Ak sa rozhodneme pre priamy výsev, vykonáme ho do miesta, ktoré je chránené. Semená vysejeme po dvoch, ku koncu apríla, do hĺbky asi 2-3 cm.

Pestovanie zo sadeníc

Ak si sadenice chceme predpestovať, začíname v polovici apríla. Pripravíme si kvetináč s priemerom aspoň 8 cm, vsypeme doň hlinu a vsadíme 2-3 semienka. Akonáhle vzídu, vyberieme najsilnejšiu rastlinku a tú necháme dorásť do prvých listov. Na záhon potom vysádzame patizón v polovici mája. Následne je potrebné záhon odburiňovať a dodávať rastlinkám dostatočnú zálievku.

Patizón sa zberá približne po 2 mesiacoch (asi 70 dní). Ak si ho teda vysadíte koncom apríla, začiatkom júla môžete žať prvé plody.

Recepty z patizónov

Plody môžeme upravovať rôznymi spôsobmi – variť v pare alebo vo vode, dusiť, zapekať, obaľovať a smažiť. Vzhľadom na to, že sú hneď mäkké, recepty z patizónu sú ideálnou voľbou na rýchly obed či večeru. Dajú sa vydlabať, naplniť rôznymi náplňami (napríklad s kuracím mäsom) a zapekať. Tiež ich môžeme konzervovať, obdobne ako uhorky.

Prerastené a staršie plody sú dokonalou dekoráciou na terasu, balkón alebo stôl.

Zdroj: missouribotanicalgarden.org

---

Tipy na ďalšiu zeleninu