Mucholapka podivná je výnimočná rastlina, ktorá loví do svojich pascí drobný hmyz. Človekom bola táto mäsožravka prvýkrát objavená a popísaná v druhej polovici 18. storočia.

Mucholapka podivná

Mucholapka podivná (lat. Dionaea muscipula) za svoje latinské meno vďačí rímskej bohyni lovu Diane. Ihneď po svojom objavení v USA získala mucholapka vďaka svojim netradičným schopnostiam veľkú obľubu verejnosti, preto bola čoskoro vo voľnej prírode bohužiaľ takmer vyhubená.

Fyziológia mucholapiek dokazuje nápaditosť a originalitu matky prírody. Pasce mucholapky sú tvorené takzvanými lapacími listami, ktoré sú vo vnútri sfarbené dočervena a obsahujú tráviace enzýmy, ktoré korisť rozkladajú po dobu niekoľkých dní. Okraje listov tvoria zúbky, obsahujúce voňavý sladký nektár, ktorý je pre hmyz veľkým lákadlom. Podzemná cibuľka a dlhé korene zaisťujú rastline vysokú odolnosť proti suchu a dokonca požiarom, ktoré sú v miestach jej pôvodného výskytu – rašeliniská v Severnej Amerike – časté. Na prelome jari a leta mucholapka kvitne bielymi kvetmi.

Pestovanie mucholapky

Na to, aby mucholapka dobre prosperovala, potrebuje predovšetkým dostatok svetla. Najvhodnejším miestom je pre ňu okenný parapet orientovaný na juh. V miestach jej pôvodného výskytu je klíma podobná tej slovenskej. Tieto rastlinky sú zvyknuté na vysoké teploty a dostatok slnka v lete, naopak v zimných mesiacoch preferujú nižšie teploty a menej svetla. Preto je vhodné rastlinu zazimovať na tmavom, chladnom mieste, pokojne do úplnej tmy. Ak ju ponecháte celoročne v izbovej teplote, zaistite jej v zime aspoň umelý zdroj svetla. Mucholapky možno pestovať aj vonku, v zime sa ale musia prikryť čečinou, aby boli chránené pred mrazom.

Mucholapku zalievajte do misky pod kvetináčom odstátou mäkkou vodou alebo dažďovkou. Hnojenie umelými hnojivami sa neodporúča.

Je vhodné mucholapku prikrmovať?

Mucholapka si lovením hmyzu skôr prilepšuje. Prevažnú väčšinu potrebných živín získa rastlina zo substrátu. Živočíšnu potravu si obstaráva sama – počká si, až okolo poletí nejaká muška, možno, že naláka aj pavúka. Prikrmovanie mäsožraviek je ale samozrejme pre zvedavého človeka lákavé.

Ak chcete vyskúšať svoju mucholapku prikŕmiť, nedávajte jej hmyz väčší ako je bežná mucha . „Obeť“ vložte opatrne medzi špicaté zúbky pinzetou. Nezabudnite, že rozloženie hmyzu trvá lapaciemu listu niekoľko dní. Pasca s príliš veľkou korisťou uhnije.

Nemusíte sa báť mäsožravej rastliny dotknúť, neuhryzne vás! Lapací list sklapne síce veľmi rýchlo, za menej ako pol sekundy, ale až po výraznom podráždení vnútrajška pasce.

Presadzovanie mucholapiek

Ak sa rozhodnete rastlinu presadiť, počkajte na jar. Do väčšieho kvetináča môžete zasadiť aj niekoľko rastlín spolu, vytvorí si tak vo svojej malej komunite stabilnú mikroklímu.

Rozmnožovanie mucholapky

Rastlinu rozmnožíte oddelením a zasadením nových trsov, ktoré sa vytvárajú samovoľne. Mucholapku môžete vyskúšať vypestovať aj zo zakúpených semienok. Na to je vhodný rašelinový substrát, na ktorý semienka vysypete. Povrch sa neuhladzuje. V dostatočnej vlhkosti semienka vyklíčia za niekoľko týždňov.

Kde túto rastlinu kúpiť

Aj keď mäsožravá rastlina mucholapka podivná môže vyzerať na prvý pohľad veľmi exoticky, v posledných rokoch sú už dostať úplne bežne v kvetinárstvach a záhradníctvach, dokonca aj v hobby marketoch. Na internete nájdete e-shopy špecializujúce sa priamo na predaj mäsožraviek a ich semienok. Organizujú sa aj burzy a výstavy venujúce sa pestovaniu mäsožravých rastlín. Medzi týmito nadšencami nájdete určite množstvo nápadov, rád a tipov.

Medzi ďalšie obľúbené mäsožravky okrem mucholapiek patria napríklad rosičky, krčiažniky alebo špirlice (saracénie).

---

Ďalšie zaujímavé izbové rastliny