Kokeršpaniel je hojne rozšíreným plemenom nielen u nás, ale v podstate po celom svete. Jeho majitelia ho jednoducho milujú pre jeho hravú a láskyplnú povahu, vďaka ktorej je ideálny predovšetkým pre aktívnych psíčkarov. Je skvelý pre nácvik rôznych športových aktivít, pretože pohyb doslova miluje a vyžaduje. Čo je teda potrebné vedieť pred jeho obstaraním a ako k tomuto maznáčikovi pristupovať?

Pôvod kokeršpaniela

Pôvod kokeršpaniela nie je nijako ťažké vysledovať. Prvé psy tohto plemena sa objavili okolo 18. storočia vo Veľkej Británii, avšak žiadne zdroje nehovoria o tom, kto boli jeho predchodcami. Práve vďaka svojmu pôvodu sa jednému z druhov hovorí anglický kokeršpaniel.

Vyšľachtený bol ako obratný a odolný poľovný pes – sliedič – a jeho hlavnou úlohou bolo prečesávanie hustých krovín a trávnatých porastov, do ktorých by sa jednoducho veľký a objemný pes nezmestil alebo z nich naopak nenašiel cestu von.

Vzhľad kokeršpaniela

Čo sa vzhľadu kokeršpaniela týka, jedná sa o veľmi dobre osvalené plemeno, ktoré dokáže odolať aj veľmi náročným podmienkam, aj keď by to do neho človek na prvý pohľad rozhodne nepovedal. Jeho telo je podlhovasté a zadná časť sa mierne skláňa smerom k zemi. Čo sa sfarbenia srsti týka, môžeme sa stretnúť s viacerými druhmi kokeršpaniel.

Kokeršpaniel má prakticky vždy dlhšie sklopené uši, ktorých špičky končia až niekde pod bradou. Má pretiahnutý ňufák, výrazné čierne oči a stredne dlhú až dlhú srsť. Tá je veľmi výrazná predovšetkým na končatinách a tele kokeršpaniela, ale na hlave je výrazne kratšia.

Anglický vs americký kokeršpaniel

Skúsenejším psíčkarom určite neuniklo, že sa často rozdeľuje na dva typy – anglického a amerického kokeršpaniela. Aký je medzi nimi teda vlastne rozdiel?

Americký kokeršpaniel má oproti svojmu anglickému predchodcovi výrazne kratší ňufák a jeho horné pery siahajú až do spodnej čeľuste. Všeobecne u nich ale zase také veľké rozdiely nie sú. Tie sa však môžu objaviť pri povahe amerického kokeršpaniela. Podľa skúseností mnohých psíčkarov sú tieto psy často viac agresívnejšie ako ich anglickí súputníci a vyžadujú oveľa dôslednejšiu výchovu.

Kríženec pudla a kokeršpaniela

Poslednou dobou sa môžeme stále častejšie stretnúť s krížencami kokeršpaniela a pudla – takzvanými cockapoo (skratky anglických cocker a poodle). Z tohto spojenia totiž vzniká naozaj roztomilý a nadýchaný chumáčik srsti, takže nie je divu, že je obľúbený predovšetkým u rodín s deťmi.

K tomu je ich navyše možné ľahko vytrénovať, sú extrémne inteligentné a uchovávajú si všetky vlastnosti, ako čistokrvní zástupcovia ich druhov. Čo sa vzhľadu týka, obvykle majú hustú a hebkú srsť, ktorá kombinuje kudrlinky pudla s dlhou srsťou kokeršpaniela. Títo kríženci tiež zvyčajne nemajú typický sklon tela kokeršpaniela a mávajú aj kratšie uši (to však nie je podmienkou).

Čistokrvného pudla a kokeršpaniela nie je problém od seba rozoznať, napriek tomu to pre oko úplne neskúseného psíčkara môže byť pomerne problém. V našej tabuľke nájdete prehľadné porovnanie, vďaka ktorému sa v týchto plemenách už nikdy nepomýlite.

Pudel býva obvykle o niečo väčší ako kokeršpaniel, hlavný rozdiel, ktorý si všimne každý prakticky okamžite, tkvie v ich srsti. Zatiaľ čo kokeršpaniel ju má skôr dlhšiu a rovnú, u pudlov je „kučeravá“, veľmi hustá a nadýchaná. Inak medzi týmito dvoma plemenami po vzhľadovej stránke príliš rozdielov nie je.

Druhy kokeršpaniela

Ako sme už hovorili, základnými druhmi kokeršpaniela je anglický a americký. Stretnúť sa môžete aj s pomenovaním španielsky kokeršpaniel. Tento druh však oficiálne uznávaný nie je a pravdepodobne sa toto pomenovanie rozšírilo práve vďaka jeho názvu.

Kokeršpaniela potom môžeme tiež rozdeliť podľa ich farieb. U farieb anglického kokeršpaniela sa tak môžete stretnúť napríklad s týmito výrazmi:

• kokeršpaniel modrý beluš,
• čierny,
• hnedý kokeršpaniel,
• zlatý kokeršpaniel.

Kokeršpaniel je povestný tým, že ich môžete nájsť prakticky vo všetkých známych farbách. Niektoré sfarbenia sú veľmi vzácne, iné sa vyskytujú relatívne často. Jednou z najvyhľadávanejších variantov je potom modrý beluš, kde je väčšina tela pokrytá bielou farbou, avšak uši sú sfarbené viac do šeda. Na tele sa pritom môžu vyskytnúť aj šedé škvrny.

Podobné sfarbenie môžeme nájsť aj u amerického kokeršpaniela, pretože medzi týmito plemenami prakticky nie sú vo vzhľade srsti prakticky žiadne rozdiely.

Povaha kokeršpaniela

Kokeršpaniel je veľmi spoločenským plemenom. Nevydrží dlho osamote a so svojim pánom alebo ostatnými členmi rodiny nadväzuje naozaj silné puto. Nehodí sa teda pre ľudí, ktorí trávia väčšinu svojho dňa v práci. Ak je dlhodobo vystavený samote, môže sa u neho objaviť deštruktívne správanie, ktoré u neho bežne nie je obvyklé. S dospelými aj deťmi však inak vychádza veľmi dobre. Dokonca aj iné zvieratá v domácnosti mu nijako nevadia. Práve povaha anglického kokeršpaniela z neho urobila veľmi vyhľadávané rodinné plemeno.

Stále však ide o loveckého psa a je teda nutné mu dopriať dostatok pohybu a zabezpečiť, aby sa nenudil. Je veľmi inteligentný a učenlivý ak svojmu životu jednoducho stále potrebuje nové impulzy. Nehľadiac na to, že stále ide o loveckého psa, takže základné prvky poslušnosti by rozhodne mal mať.

Šteňa kokeršpaniela

Ako sme už niekoľkokrát spomínali kokeršpaniel bol šľachtený ako poľovný pes a je teda nutné do neho základy poslušnosti vštepovať už od šteňacieho veku. Dôležitá je samozrejme aj správna socializácia. Aby sa totiž jeho priateľská povaha mohla prejaviť naplno, nesmie sa rozhodne báť ničoho vo svojom okolí. Už od šteňaťa kokeršpaniela zoznamujte s tým, čo ho v každodennom živote čaká a ukážte mu členov rodiny vrátane všetkých zvierat.

Šteňatá anglického kokeršpaniela (a napokon aj amerického) sú pomerne malé, preto zo začiatku choďte len na kratšie prechádzky a rozhodne ho nezaťažujte ťažkým tréningom. K pozvoľnému trénovaniu môžete siahnuť zhruba od 6. týždňa veku, ako je to aj u väčšiny ostatných psích plemien.

Výchova kokeršpaniela

Lovecké plemená sú známe tým, že sa počas ich výchovy nesmiete jednoducho nič podceniť. Aj u kokeršpaniela je teda nutné pristupovať k jeho výchove dôsledne a starostlivo, avšak bez akýchkoľvek prejavov násilia alebo zvyšovania hlasu, na čo sú extrémne citliví. Kokeršpaniel je pomerne tvrdohlavým plemenom, takže si môžu akékoľvek zaváhanie vyložiť ako štandard, ktorého sa budú držať. Nemusíte sa však báť, vďaka ich inteligencii a chuti na spoznávanie nových vecí je ich výchova relatívne jednoduchá aj pre začiatočníkov.

Cestou k úspešnému vycvičeniu kokeršpaniela je rozhodne odmeňovanie, pretože toto plemeno naozaj miluje maškrtenie. Vie doslova prosiť pohľadom, je teda nutné aj k tomuto pristupovať svedomito a prídel maškrty a kŕmenie všeobecne starostlivo riadiť.

Starostlivosť o kokeršpaniela

Keďže má kokeršpaniel pomerne dlhú srsť, treba ju vyčesávať ideálne každý deň, minimálne však raz za dva dni. Srsť má totiž sklony k „cuckovaniu“ a je teda lepšie, keď si na vyčesávanie zvykne už ako šteňa. Samostatnou kapitolou je potom trimovanie kokeršpaniela. Pravidelné strihanie by malo prebiehať čo dva mesiace, aby sa pes neprehrieval. Samozrejmosťou by potom malo byť zastrihávanie pazúrikov, čistenie zubov a tu a tam aj uší.

Kokeršpaniela môžeme mať v pohode aj v byte. Myslite však na to, že môže pĺznuť a spôsobovať tak neporiadok. Dôležité však tiež je, aby mal dostatok pobytu a pohybu vonku. Bez toho sa totiž môžu objaviť známky deštruktívneho správania, ktoré rozhodne nechcete.

Kŕmenie kokeršpaniela

Kokeršpaniel je veľkým jedákom a má tak sklony sa prejedať. Kŕmnu dávku preto rozdeľte na niekoľko denných jedál a rozhodne nenechávajte granule na jemu prístupnom mieste. Všeobecne sa odporúča kŕmnu dávku vsypať do misky a pokiaľ od nej pes odíde, odstrániť ju z misky a nezjedenú potravu pripraviť ako ďalší chod. Rovnako ako u prakticky všetkých plemien musí byť strava kokeršpaniela výdatná na kvalitné zdroje bielkovín, sacharidov a tukov.

Kŕmna dávka by mala zodpovedať váhe a veku psa. U aktívnych dospelých psíkov bude rozhodne väčšia ako u šteniat, ktoré sa zatiaľ k prílišnému pohybu nedostanú. Ideálne je potom voliť suchú potravu bohatú na bielkoviny bez prímesi obilnín, ktoré môžu podráždiť citlivé psie zažívanie.

Zdravotné problémy kokeršpanielov

Kokeršpaniel je všeobecne považovaný za veľmi zdravé plemeno, napriek tomu sa u nich môže objaviť niekoľko zdravotných problémov, ktorým sa nevyhnete ani u iných psov. Medzi hlavné choroby u kokeršpanielov patria:

• zápal uší – spôsobuje ho veľké osrstenie v oblasti uší a tiež ich dĺžka. Odporúčame teda na zdravie uší naozaj dbať a nechať ich kontrolovať veterinárom
• dysplázia bedrového kĺbu – tej sa dá zabrániť kvalitnou stravou s prímesou kĺbovej výživy. Je tiež nutné psa príliš nepreťažovať. Hlavne teda v šteňacom období.
• genetické vady – ani kokeršpanielom sa tu a tam nevyhnú genetické vady. Je potrebné vždy starostlivo preskúmať rodovú líniu psa a zdravie jeho rodičov. Vyhnete sa tak nepríjemnostiam s návštevami veterinárov a trápenia psa.

Pozor si dajte aj na obezitu a všeobecné prejedanie, ktoré môže spôsobiť vážne zažívacie problémy. Práve pri nesprávnom množstve stravy môžu vzniknúť aj vážnejšie ochorenia srdca, obličiek alebo pečene.

Prečo si zaobstarať kokeršpaniela

• Je to jednoducho mazel
• Má nesmiernu chuť do života a na učenie nových vecí
• Jeho veľká inteligencia umožňuje ľahkú výchovu aj pre začiatočníkov
• Vychádza so všetkými členmi rodiny i zvieratami v domácnosti
• Nie je problém ho chovať v malom byte

Prečo si kokeršpaniela nekupovať

• Starostlivosť o jeho srsť je pomerne náročná
• Nemôže byť dlho osamote
• Vie byť poriadne tvrdohlavý

To, že je kokeršpaniel tak rozšírené plemeno, rozhodne nie je náhoda. Je nesmierne priateľský, vyjde skrátka s každým a jeho učenlivosť z neho robí vhodnú možnosť aj pre aktívnych začiatočníkov. Jediným väčším problémom môže byť starostlivosť o srsť, ale pokiaľ ho na ňu navyknete už od útleho veku, môžete si z každodenného česania urobiť taký vlastný rituál. Pokiaľ naň budete mať dosť času, odmení sa vám neutíchajúcou láskou, ktorá vydrží až do konca jeho života.

Často kladené otázky

Je kokeršpaniel vhodný do bytu?

Áno, kokeršpaniel je na priestor nenáročné plemeno, takže ho môžete bez problémov chovať aj v menšom byte.

Hodí sa kokeršpaniel k deťom?

Kokeršpaniel je extrémne priateľským plemenom, ktoré pri správnej socializácii vyjde s každými. Pokiaľ ho deti nebudú biť alebo ťahať za chvost, bude ich milovať.

Ako vycvičiť kokeršpaniela?

Pri tréningu kokeršpaniela musíte byť dostatočne dôslední a neponechávať miesto pre výnimky. Nikdy však nepoužívajte násilie alebo zvyšovanie hlasu. Ideálnym spôsobom tréningu je využiť jeho všeobecnú „žravosť“ a primerane ho odmeňovať.

---

Ďalšie plemená psov