Milujete hlávkovú kapustu a recepty z nej? Ak áno, čo tak si ju rovno vypestovať u vás doma na záhrade? Poradíme vám, ako na to.

Hlávková kapusta ako zásobáreň vitamínov

Ak niektorá zelenina má byť nazývaná superpotravinou, potom je to rozhodne kapusta. Môže sa jesť surová, ale často sa nakladá. Kyslá kapusta je veľkou zásobárňou vitamínu C. To napokon vedeli už naši predkovia. A námorníci si ju brali so sebou na námorné výpravy do neznáma, aby sa vyhli nepríjemným skorbutom. Okrem vitamínu C kapusta obsahuje aj vitamíny E, K a skupiny B. Z minerálov horčík, draslík a veľa vlákniny. Vaše telo sa vôbec nebude hnevať, keď kapustu zaradíte pravidelne do svojho jedálnička.

Pestovanie hlávkovej kapusty

Kapusta má rada slnečné stanovište s priepustnou pôdou. Ideálna pH pôdy je okolo 6,5 – 7. Pri pestovaní nezabúdajte na pravidelnú zálievku. Najmä keď začne rásť, je dôležité dodávať jej dostatok vody a pokojne ju zalievať ráno aj večer. Ale strážte si, nech pôdu okolo nej nepremokríte. Hlávková kapusta neznáša sucho, ale nevyhovuje jej ani nadbytok vody. Pravidelne ju kontrolujte a chráňte pred škodcami špeciálnymi prípravkami na ochranu zeleniny.

Kedy sadiť hlávkovú kapustu?

Hlávková kapusta má mnoho odrôd, preto sa doba výsevu môže líšiť. Skoré kultivary môžete vysádzať do pôdy hneď na jar – približne v polovici mesiaca apríla. S tými neskorými počkajte radšej až na máj a jún.

Ako sadiť hlávkovú kapustu?

Vytvorte riadky vzdialené od seba 40-50 cm a semienka vysejte do hĺbky 1-2 cm, vo vzdialenosti 3-4 cm od seba. Pôdu po výsadbe jemne zalejte. Čo sa hnojenia týka, prvé kolo vykonávajte aspoň 14 dní od doby výsevu.

Nezabudnite dodržiavať základné pravidlo – každý rok ju vysievajte na iné stanovište!

Škodcovia hlávkovej kapusty

Kapustu radi napadajú mlynáriky kapustové, ktorých prítomnosť poznáte podľa vyhrýzaných listov, a tiež krytonosci, ktorí napádajú koreňový systém, a v neposlednom rade sa môžu okolo kapusty vyskytovať aj vošky. Keďže je hlávková kapusta z čeľade kapustovitých, môže podľahnúť nádorovosti – a takto napadnutá kapusta sa už bohužiaľ nedá zachrániť.

Zber hlávkovej kapusty

Akonáhle bude vami vypestovaná kapusta pripravená na zber, počkajte na slnečný teplý deň a pustite sa do toho. Skoré odrody môžu byť pripravené na zber už 60 až 80 dní po výsadbe. Stredne skoré a neskoré odrody môžu vyžadovať 80 až 180 dní od výsadby k dosiahnutiu zrelosti.

Celú hlávku vyryte, zbavte hlúbov a prebytočné listy vyhoďte. Ak by v záhone nejaká časť rastliny zostala, bez milosti ju vyryte a zahoďte.

Uskladnenie kapusty

Pokiaľ nebudete kapustu po zbere okamžite používať v kuchyni, skladujte ju v teplých suchých miestnostiach, pravidelne ju choďte kontrolovať – a prípadne odstraňovať zlé listy. Druhou obľúbenou možnosťou je naloženie kapusty – kvasená kapusta je skvelým základom pre viacero pokrmov. Čo tak napríklad tradičné strapačky s kyslou kapustou?

Tip: Vyskúšajte recept na kapustovú polievku z hlávkovej kapusty.

Ako nakladať kapustu

1. Kapustu dôkladne umyte a nakrájajte/narežte na tenké rezance alebo nastrúhajte.
2. Narezanú kapustu nasoľte a nechajte odstáť aspoň 6 hodín. Na 1 kg kapusty cca 15 g soli. Vďaka soli kapusta pustí šťavu a zmenší svoj pôvodný objem.
3. Medzitým si pripravte rascu, celé čierne korenie, nové korenie a sušený bobkový list. Voliteľnou ingredienciou je chren.
4. Nasolenú a odležanú kapustu potom môžete nakladať do súdka.
5. Na dno súdka dajte cca 10 cm vrstvu vyžmýkanej kapusty, pridajte pár guličiek korenia, bobkový list a zasypte trochou rasce. Môžete pridať aj na menšie kúsky nakrájaný chren.
6. Dôkladne udlávte, aby ste vytlačili všetok nechcený vzduch.
7. Po udlávení pridajte ďalšiu vrstvu kapusty, korenia, bobkový list, rascu, chren a znova udlávte. Postup opakujte, až kým nie je súdok naplnený.
8. Približne pri tretej vrstve začne kapusta púšťať ďalšiu šťavu. Tú je potrebné odstrániť, napr. pomocou hrnčeka, aby sa do súdka zmestilo čo najviac kapusty. Pozor, štavu si odložte bokom, budete ju na konci potrebovať.
9. Nakoniec kapustu zaťažte drevenou doskou a závažím, napr. kameňom, tak, aby bola ponorená vo vlastnej šťave (môžete použiť odloženú štavu z predchádzajúceho kroku). Súdok zakryte a do žliabku nalejte trochu čistej vody. Nechajte kvasiť cca dva týždne bez prístupu vzduchu.
10. Pozor, niekoľko dní po naložení kapusta zväčší svoj objem, takže je potrebné zo súdka odoberať šťavu, aby sa z neho nepreliala. Naopak neskôr, cca po týždni, sa jej objem zmenší, takže je treba vodu opäť doliať, aby bola kapusta stále ponorená.
11. Približne po týždni kvasenia presuňte súdok s naloženou kapustou do miestnosti s nižšou teplotou, napr. do pivnice alebo špajze.
12. Každé cca 3 týždne ju kontrolujte a vykvasenú šťavu z vrchu odstráňte (môžete ju použiť do kapustnice) a dolejte čistú vodu.
13. Takto naloženú kapustu je možné konzumovať počas celého roka.

Tip: Ak nemáte doma dostatok miesta, kapustu môžete po vykvasení zavariť do pohárov.