Jazvečík je obľúbený pre svoju povahu ale aj vzhľad, jeho krátke nožičky a dlhé telo vyzerajú dohromady roztomilo a neodolateľne. Aj keď je dobrým spoločníkom, nemusí sa hodiť pre každého.

Pes jazvečík (anglicky dachshund), odborne Canis lupus familiaris, aj keď je malý, potrebuje veľa pohybu, má sklony k priberaniu, takže je potrebné mu strážiť aj príjem potravy, a navyše, pokiaľ sa správne nevycvičí, môže mať problém s cudzími ľuďmi aj deťmi.

Vzhľad jazvečíka

Jazvečíkov je viac druhov, podľa druhu srsti si môžete vybrať:

• dlhosrstý jazvečík,
• krátkosrstý jazvečík (najčastejšie hladkosrstý),
• hrubosrstý jazvečík.

Veľkostne sa potom rozlišujú:

• štandardný jazvečík,
• trpasličí jazvečík,
• králičí jazvečík.

Často sa vyskytuje v jeho typickej hnedej alebo čiernej farbe. Existuje aj jazvečík merle, kedy je zvláštne sfarbený viacerými farbami.

Sú to obľúbené poľovnícke psy, vydržia dlho behať po lese a len tak sa neunavia. Majú totiž skvelú výdrž a človek občas žasne nad tým, čo všetko zvládnu, aj keď majú také malé a krátke nožičky. Pohybu vyžadujú naozaj veľa, ak ho nemajú, môžu priberať, a to je dosť nebezpečné pre ich zdravie, potom najviac trpí ich chrbát.

Jazvečíky sú ale skvelí parťáci, sú veľmi inteligentní a veľmi svojskí. Je potrebné venovať sa im, a hlavne, keď sú malí, potrebujú výcvik a dostatok sociálneho kontaktu. Akonáhle si totiž jazvečíci nezvyknú na prítomnosť ľudí alebo malých detí, môže to v budúcnosti predstavovať problém.

Povaha jazvečíka

Okrem toho, že sú jazvečíky veľmi inteligentné, sú aj veľmi temperamentné, čo môže byť niekedy na škodu. Vedia byť aj agresívny nielen voči ostatným psom, ale aj cudzím ľuďom. Práve preto je veľmi dôležité hneď od šteňaťa jazvečíka začať socializovať. Ak sa to podarí, nebudete mať so svojím jazvečíkom v budúcnosti žiadne ťažkosti.

S ich prirodzenou inteligenciou ide ruka v ruke aj ich prefíkanosť. Pozor na to, jazvečíci si radi svojho pána omotávajú okolo paciek, takže je dôležité stanoviť im akési mantinely. Potrebujú poriadok a pravidlá, keď sa ich naučia dodržiavať, budete spokojní vy aj pes.

Prečo si zaobstarať jazvečíka

Jazvečíky sa dajú ale pomerne dobre vycvičiť a naučiť poslušnosti. Chce to síce trpezlivosť a čas, ale veľmi dobre sa s nimi pracuje a dobrou správou je, že počuje na maškrty, takže sa skutočne vycvičiť dajú.

So sladkosťami to však nepreháňajte, nezabúdajte, že psy nemôžu jesť sladké, pretože by sa im narušila mikroflóra a mali zažívacie problémy.

Jazvečíky sú tiež známi tým, že sú veľmi hluční. Aj keď sú vzrastom malí, vedia štekať ako kadejaký oveľa väčší pes. Takže ak si kupujete jazvečíka do panelového bytu, musíte ho naučiť, že štekať príliš nesmie, napríklad keď sa vydáte cez deň do práce. Inak by sa susedia mohli sťažovať.

O jazvečíkoch sa vie, že si malý vzrast kompenzujú práve svojou svojráznou a temperamentnou povahou, pokiaľ sa ale budete svojmu miláčikovi dostatočne venovať, vychováte z neho milého a obetavého rodinného kamaráta.

Jazvečíky síce majú malých čertíkov v očiach, ale sú to milí, múdri a verní psí kamaráti. Pri správnej výchove môžu byť pokojne aj v rodine s deťmi.

Zdroj: všetko-pre-zviratka.sk, thesprucepets.com

---

Ďalšie psie plemená