Šalviu nájdeme v bylinkových záhonoch v záhradách, v parkovej výzdobe aj v kvetináčoch na balkónoch. Reč je konkrétne o šalvii lekárskej, liečivej byline, ktorej aromatické lístky sa používajú nielen v liečiteľstve.

Šalvia lekárska – babské ucho

Ak ste niekedy videli československý film Dívka na košteti, určite ste v ňom zaregistrovali dopyt hlavných protagonistov po babskom uchu. Nie však po časti ľudského tela, ale po odvare z byliny zvanej šalvia lekárska, ktorá sa takto ľudovo prezýva. Ako je vidieť, už naši predkovia ju hojne využívali a boli si vedomí jej liečivých účinkov.

Pôvodnou domovinou je stredomorská oblasť a Malá Ázia, ako liečivka sa však používala aj v starom Egypte. Do strednej Európy sa dostala pravdepodobne niekedy v 9. storočí, keď ju začali pestovať v kláštorných záhradách.

Šalvia lekárska (lat. Salvia officinalis) sa využíva v kuchyni ako chutné korenie alebo v kozmetike pre svoje dezinfekčné účinky. Obľúbená je hlavne záhradnými architektmi, pretože kvitne v mnohých nádherných farbách od modrej, červenej cez žltorezovú až po fialovú, nie je háklivá na choroby a odoláva škodcom.

Kedy kvitne šalvia?

Šalvia lekárska je vytrvalý poloker so zdrevnatenými výhonkami, na ktorých sú šedozelené až zelené lístky oválneho tvaru. Dorastá do výšky 30 až 60 cm a kvitne od mája do júla fialovými kvetmi.

Šalvia ako letnička

Okrem trvalky existujú aj vyšľachtené kultivary tejto rastliny, ktoré sa využívajú na okrasnú výsadbu v záhradách a v parkoch ako letničky.

Z okrasných šalvií sú najznámejšími letničkami:

• šalvia ohnivá (lat. Salvia slendens) s červenými kvetmi,
• šalvia pomúčená (lat. Salvia farinacea), ktorej kvety i listy vyzerajú ako posypané bielym práškom,
• šalvia muškátová (lat. Salvia Sclarea) je dvojročka a využitie nájde aj ako solitér,
• šalvie záhradné (lat. Salvia viridis) s modrými kvetmi,
• šalvia šarlátová (lat. Salvia coccinea) kvitne červeno, bielo alebo ružovo,
• šalvia ananásová (lat. Salvia rutilans ” Pino”)s červenými kvetmi.

Pozn.: Všetky uvedené kultivary je možné pestovať v záhonoch aj v kvetináčoch na balkónoch alebo terasách.

Pestovanie šalvie lekárskej

Rastlina je dosť aromatická, čo odpudzuje slimáky, húsenice beláska kapustového i vošky, ktorí by mohli škodiť hlúbovinám, ako sú kapusta, brokolica, karfiol a kaleráb. Je tiež ideálnym susedom ruží, hrachu, fazule alebo mrkvy.

• Tejto byline sa zavďačíte ľahkou, dobre priepustnou hlinitopiesočnaou pôdou, ktorá by mala byť prekyprená. Rastline sa darí na suchých pôdach, ktoré živinami príliš neoplývajú.
• K svojmu úspešnému rastu však potrebuje dostatok slnka a chránené miesto. Nie nadarmo je jej domovinou práve teplé Stredomorie.
• Pokojne môžete do pôdy, v ktorej rastie, pridať vápno. Na čerstvý hnoj ale zabudnite, ten neznáša.
• Čo sa týka zálievky, treba si dávať pozor na premokrenie, pretože toto šalvia naozaj rada nemá a reaguje na to žltnutím listov a postupným zhnitím.
• Šalvia je síce trvalka, ale počas zimy, ak nie je zakrytá, vymŕza.

Pestovanie v kvetináčoch

Šalvia lekárska môže byť tiež atraktívnou ozdobou vášho balkóna. Takže ak chcete mať túto bylinu stále k dispozícii, zasaďte si ju do kvetináča. Platí tu jedno pravidlo, že v jednej nádobe môže byť iba jedna rastlina. Zemina nemusí byť príliš výživná, zato dostatok slnka je nevyhnutný. Na zimu by ste ju mali chrániť pred mrazmi, aby nezmrzli, a to premiestnením do chladnej miestnosti. Jej životnosť v kvetináči je obvykle asi 3 roky.

Tip: Pokiaľ jej začnú žltnúť listy, je pravdepodobné, že je problémom malý kvetináč, v ktorom ju pestujete. Je preto vhodné ju presadiť do väčšieho kvetináča.

Predpestovanie zo semena

Na jar sa predávajú sadenice šalvie lekárskej v hobby marketoch. Väčšinou sa však jedná o dovozové rastliny, zasadené v substráte, zvyknuté na skleníkovú atmosféru. V záhonoch ani na balkónoch sa im veľmi nedarí. Ak si chcete nasadiť sadenicu, potom ju treba kúpiť u tuzemského záhradníka, ktorý jej dopraje to, čo naozaj potrebuje. Alebo si ju sami predpestujte.

Začať s tým však treba už na začiatku marca, aby mali mladé rastlinky šalvie dostatok času na svoj rast a zosilnenie. Pripravíte si výsevný substrát, ktorý zmiešate s jemným pieskom, semienka naň rozhodíte, jemne zasypete a trochu pritlačíte.

Substrát by ste mali udržiavať mierne vlhký, aby semienka nezoschli. Nakoniec predpestované sadeničky v polovici mesiaca máj, najlepšie vtedy, keď už nehrozia mrazy, vysadíte vo vonkajšom záhone. Jednotlivé rastliny by mali byť od seba na vzdialenosť asi 40 cm.

Sadenie do záhona

Vyskúšať môžete aj priamy výsev do bylinkového záhona. Ideálnou dobou je apríl až máj, alebo po lete potom zase až v septembri. Semienka vysejete do hĺbky 1 až 2 cm na riadky, medzi ktorými je vzdialenosť opäť asi 40 cm. Zeminu pravidelne zalievajte, a až rastliny vyklíčia a trochu zosilnejú, mali by ste ich zjednotiť, pričom by ste mali dodržiavať vzdialenosť 40 cm.

Ako dlho vydrží šalvia?

Neznáša mrazy, takže rastliny je nutné v záhonoch na jeseň prikryť čečinou. Ak sa o ňu budete dobre starať, mohla by vám takto vydržať aj šesť rokov. Obvykle sa však odporúča ju po štyroch rokoch premiestniť do iného záhona.

Na jar zbavíte rastlinu čečiny a dobre prekyprite pôdu okolo nej. Zavďačíte sa jej aj kvalitným kompostom, ktorý zeminu pohnojí. Staršie zdrevnatené výhony je nutné hlboko zrezávať, aby ste podporili rast nových výhonkov. Rastlina tak rýchlejšie znova vyženie. Keď šalvia lekárska odkvitne, zbavte ju suchých kvetov, aby sa nevysilila tvorbou semien.

Účinky šalvie lekárskej

Šalvia lekárska nachádza uplatnenie už odnepamäti v ľudovom liečiteľstve pre svoje antivirotické, antibakteriálne a protizápalové účinky. Uľavuje pri hnačkách, žalúdočných, črevných, žlčníkových problémoch a tlmí nadúvanie. Skvelou rastlinou môže byť šalvia lekárska proti poteniu, ktoré je sprievodným javom klimaktéria.

Aj v kozmetike si cenia liečivé účinky šalvie. Odvarom je možné vyplachovať ústa, kde pomáha pri zápaloch alebo potláča zápach. Aj preto sa pridáva šalvia lekárska na kloktanie do ústnych vôd alebo býva súčasťou zubných pást. Môže sa pridávať do osviežujúceho kúpeľa, potláča tvorbu lupín a lieči problematickú pleť so sklonom k tvorbe akné.

Ak to preženiete s dávkovaním, môže vyvolať šalvia lekárska nežiaduce účinky. Vo vyšších dávkach môže pôsobiť toxicky na pečeň. Keď si z nej pripravíte čaj, tak do vody neprechádza veľké množstvo účinných látok, teda až šesť šálok šalviového čaju sa považuje za bezpečné.

Zber šalvie lekárskej

Najviac éterických olejov v lístkoch šalvie je za suchého počasia okolo poludnia. To je tiež ideálny čas na ich zber. Lístky by ste mali zbierať pred rozkvetom rastliny. Celá vňať sa zbiera dvakrát za rok, a to tak, že približne 10 cm nad zeminou ju odrežete.

Sušiť by ste túto rastlinu mali pri veľmi miernej teplote, ktorá nepresiahne 30 stupňov Celzia.

Využitie šalvie lekárskej v kuchyni

Vďaka svojim aromatickým lístkom sa uplatňuje v kuchyni pri príprave jedál. Môžete ju pridať do omáčok zo zeleniny, polievok, omeliet alebo zapekaných pokrmov. Niekto si ju obľúbil ako korenie na mäso, kedy sa lístok z rastliny jemne naseká, doplní olejom a mäso sa touto zmesou potrie.

Takto môžete upraviť mäso:

• rybie,
• králičie,
• hydinu,
• bravčové,
• hovädzie.

Hodí sa dokonca aj k baranine či zverine.

A pretože je domovinou šalvie Stredomorie, veľmi často ju nájdeme ako aromatické korenie v cestovinách, gnocchi, aj raviolách alebo rizote.

---

Mohlo by sa vám páčiť