Huby sú pre každého milovníka prírody darom. Každý vášnivý hubár sa teší na leto a jeseň, kedy môže zbierať huby. Ako rozpoznať jedlé huby od nejedlých?

Pozor, aj majster tesár sa niekedy utne. Aj keď chodíme do lesa na huby takmer od útleho detstva a myslíme si, ako dobre ich poznáme, môžeme sa ľahko priotráviť, či dokonca otráviť. V našich lesoch rastie niekoľko druhov jedovatých húb, ktoré ľahko zamení za jedlé aj ten najväčší znalec a vášnivý hubár. Hovorí sa, že každá huba je jedlá, ale niektorá len raz. Mali by sme si pri zbere dať pozor na to, ktorý druh vlastne máme v košíku.

Kde rastú huby

Na otázku, kde rastú huby väčšina vášnivých hubárov odpovedá jednoducho – v lese. Rôzne druhy húb uprednostňujú rôzne druhy stromov, napríklad dubáky nájdete pod dubmi, kozáky pod brezami a podobne. Miesto, kde sa stretáva les a lúka, je tiež často bohaté na huby. Niektoré druhy húb, napríklad májovky, šampiňóny alebo plávky, uprednosťnujú výhradne lúky a pasienky.

Je ťažké radiť ľuďom, kam na huby vyraziť, odporúčame vám však najmä na jeseň časté prechádzky do okolitých lesov. Je zaručené, že pár hríbov nájdete a postupne sa naučíte, do ktorých oblastí sa oplatí vyraziť.

Ak ste hubár – začiatočník, je dobré nájsť si niekoho, kto vás zo začiatku naučí, ako huby hľadať, ale najmä vás naučí, ktoré huby sú jedlé a ktoré sa oplatí zbierať. Dnes už je veľmi moderné pridať sa na sociálnych sieťach do skupín, kde si hubári radia, kde rastú huby a tiež ktoré sú jedlé. Kniha o hubách bude tiež výbornou pomôckou, a to nielen pre začiatočníkov, ale aj skúsených hubárov, ktorí chcú spoznávať nové druhy, prípadne si v prípade neistoty overiť či je huba jedla.

Na začiatku si treba dať pozor najmä na huby, ktoré sú svojím vzhľadom veľmi podobné, ale ich dvojník je jedovatý. Prinášame vám pár z nich.

Kedy začínajú rásť huby

Najlepšia sezóna na zber húb je zvyčajne od mája do novembra. Huby rastú však v závislosti od druhu a poveternostných podmienok.

• Väčšina húb preferuje mierne teploty. Prílišné horúčavy alebo mrazy bránia ich rastu.
• Po daždivom období sa huby objavujú najčastejšie. Majú radi vlhkosť.

Muchotrávka červenkastá vs. muchotrávka tigrovaná

Muchotrávka červenkastá patrí medzi huby s najvýraznejšou chuťou. Predtým ľuďom dokázala nahradiť mäso, dnes sa použva na prípravu polievok, omáčok či praženíc. Na sušenie však vhodná nie je.

• Je to veľmi chutná jedlá huba, ktorá sa vyskytuje u nás vo všetkých lesoch.
• Jej klobúk je ružovkastý s bielymi lupienkami, má pologuľovitý tvar, neskôr až plochý.

Jej jedovaté dvojča je muchotrávka tigrovaná. Líšia sa bohužiaľ len v niekoľkých málo znakoch. Dorastajú do rovnakej výšky.

Odlišovacie znaky: Rozoznať ich možno vďaka prstencu – jedlá muchotrávka červenkastá má tento prstenec výrazne ryhovaný, zatiaľ čo muchotrávka tigrovaná má úplne hladký prstenec. Ďalším odlišným znakom môže byť to, že muchotrávka červenkastá má klobúk pokrytý drobnými lupienkami, a muchotrávka tigrovaná má tieto lupienky zakončené bielou obrubou.

Plávka trávozelená vs. muchotrávka zelená

Plávku nájdeme rásť v letných mesiacoch väčšinou v listnatých lesoch, ale tiež napríklad v parkoch, na medziach a v okolí lesa.

• Poznáme ju podľa toho, že je to malá huba, ktorá dorastá maximálne do 10 centimetrov.
• Má zelenkastý klobúčik, ktorý je uprostred hnedastý.
• Nohu má slabú, bielu a veľmi krehkú.
• Hubármi je zbieraná pre svoju chuť, ktorá sa hodí do vyprážaných alebo do vysušených škvarkov.

Pomýliť si ju môžeme práve s muchotrávkou zelenou, ktorá je prudko jedovatá. Je to dokonca naša najjedovatejšia huba, ktorá dokáže bohužiaľ spôsobiť aj smrť otravou. 

Odlišovacie znaky: Nepatrným znakom je farba klobúka, ktorá je zelenkavá, tak ako pri plávke, ale často máva až belavú farbu. Základným znakom, ako môžeme tieto dve huby odlíšiť, je noha a prstenec. Noha plávky je slabá a krehká, zatiaľ čo muchotrávka má nohu výrazne silnú, ktorú obopína (na rozdiel od plávky) prstenec.

Hríb zrnitohlúbikový vs. hríb satan

Hríb zrnitohlúbikový, ľúdovo modrák, je naša veľmi obľúbená huba. Zbierame ju vo všetkých lesoch po celej krajine už od mája do jesene.

• Obľúbený je hlavne vďaka svojej tuhosti a tvrdosti, preto sa veľmi používa do omáčok a polievok.
• Skvelá je samozrejme aj praženica, ale aj iné spracovanie.
• Má zamätovo hnedý až hnedočierny klobúk a dužinatú červenkastú nohu.

Jeho prudko jedovatý brat je napriek tomu veľmi vzácny. Môžeme ho nájsť len zriedka, a to skôr v listnatých lesoch. Najviac jedovatý je surový, avšak neodporúča sa ho zbierať vôbec.

Odlišovacie znaky: Klobúk satana má skôr bielu až sivú farbu a nohu pokrýva červenkastá sieťka.

Rýdzec smrekový vs. rýdzik kravský

Rýdzik smrekového nachádzame v jesenných mesiacoch skôr v listnatých lesoch a na lúkach. Je obľúbený pre svoju korenenú chuť a skvele chutí naložený napríklad v octe.

• Jeho klobúk zdobí oranžová farba s tmavými kruhmi.

Často si ho mýlime s rýdzom kravským. Ten na rozdiel od neho chutí pálčivo horko. Klobúk má svoje okraje chlpaté, inak sú rovnakej farby.

Odlišovacie znaky: Rozdiel medzi týmito dvoma hubami je ten, že rýdzik smrekový púšťa mlieko červenej farby, ale jeho nejedlý brat roní biele mlieko.

Záver

Mali by sme si dávať pozor na všetky typy húb. Sme len ľudia a pomýliť sa môžeme ľahko, aj keď si myslíme, ako les aj huby dokonale poznáme. Huby sú doslova poklad v kuchyni. Výbornou hubovou omáčkou, krémovým rizotom či polievkou z čerstvých húb určite nepohrdne nikto, kto má huby rád.

Huby je možné uskladniť na mnoho spôsobov, či už sušené alebo mrazené a použiť ich môžete počas celého roka. Je však mnoho ľudí, ktorí sa zbierania húb a otravy stále veľmi boja, začať však môžu s pestovaním šampiónov a postupne možno naberú odvahu aj na zber húb v lese.

Zbieranie čerstvých húb priamo v lese je príjemnou aktivitou na oddych a čas strávený v prírode, preto neváhajte a využite hubársku sezónu naplno.

Zdroj: idnes.cz, living.iprima.cz